To čo vieme o prírode, sa neustále mení
Vďaka vyspelej technike sú dnes informácie (poznatky) prístupné takmer pre každého doslova na jeden klik. Ich vytváranie, získavanie a spôsobilosti s nimi nakladať sú pre život človeka 21. storočia oveľa dôležitejšie. Navyše dnešné poznatky môžu byť zajtra nahradené novými, často prevratnými až odporujúcimi si. Pochopenie zmien a ich zmysluplné začlenenie do predstáv detí, teda budúcich predstáv dospelých, je predpokladom vytvorenia obrazu prírody, užitočného pre každého človeka. Ten bude pevnou orientačnou matricou v nástrahách virtuálneho sveta a sociálnych sietí.
Koncepcia jednotlivých prírodovedných predmetov je podobná
Žiaci sa na prírodné fenomény síce pozerajú z čiastočne odlišných perspektív, metódy práce v predmetoch sú však veľmi podobné. Aj v samotných prírodovedných disciplínach majú konkrétne metódy riešenia problémov svoje špecifiká, vo svojej podstate však majú mnoho spoločného. Preto skúsenosti z riešenia problémov získané najprv v biológii a geografii využívajú žiaci neskôr aj vo fyzike a v chémii. Napríklad trajektórie migrujúcich vtákov sú vhodným príkladom nutnosti zavedenia tohto pojmu vo fyzike.
Obsahy prírodovedných predmetov koordinujeme
Fyziku, chémiu a biológiu vytvorili vedci - špecialisti. Tieto parciálne pohľady na prírodné javy sa často prelínajú, no príroda je len jedna. Mnohé aktivity presahujú vyučovacie predmety. Preto sa snažíme obsahy a pohľady jednotlivých predmetov koordinovať. Učitelia môžu cez prehľadové schémy v aplikácii Mapa ExpEdície ľahko nahliadnuť do obsahu v ostatných predmetoch v záujme vytvárania komplexných prírodovedných predstáv.
Menej je viac
Cieľová orientácia na posilňovanie prírodovednej gramotnosti znamená menej odborných pojmov ale zmysluplne osvojených a rozvoj viacerých súčastí osobnosti dieťaťa. Rozsah a obsah základných pojmov je zrekonštruovaný v prospech posilnenia činností a vytvárania postojov súvisiacich s vedeckými postupmi a pohľadom na svet okolo nás. Cieľom je tiež rozvíjanie myslenia, najmä jeho abstraktnej úrovne, a to u všetkých detí. Deti, ktoré v tradičnej škole neboli úspešné, v našom programe často dobre prosperujú.
Chcem vedieť, lebo sa to musím dozvedieť
Vnútorná motivácia detí vyplýva z nastavených kognitívnych konfliktov v podobe neznámych alebo paradoxných situácií pri pozorovaných javoch. Názorové konflikty, vyplývajúce z odlišného hodnotenia riešených problémov v rovesníckych skupinách, sú ďalším významným zdrojom motivácie učenia. Žiaci popri tom získavajú aj komunikačné argumentačné spôsobilosti.
Staviame na vlastných skúsenostiach dieťaťa
Získanie bezprostredných osobných skúsenosti s objektmi a javmi prírodných vied je u detí nevyhnutné a nemožno ich nahradiť čítaním učebníc ani virtuálnym svetom. Dávanie zmyslu vlastným skúsenostiam dieťaťa v spolupráci s učiteľom a rovesníkmi je podstatou prírodovedného vzdelávania.
Deti rady robia pokusy
Prirodzená hravosť detí sa prejavuje v mnohých činnostiach. Pokusy robia rady, spočiatku ani nevnímajú, že sa pritom učia. Fascinujúci zážitok z vlastného poznania a porozumenia prináša deťom radosť. Postoje detí voči „náročným“ predmetom ako fyzika a chémia sa menia, keď necítia tlak neúspechu z pre ne nepochopiteľných poznatkov. Mať čas na pozorovania a experimentovanie je pre vyučovanie oveľa dôležitejšie, než „prebrať učivo“ za každú cenu.
Vlastné poznanie je trvalejšie, než mechanické reprodukovanie odrážok z poznámkových zošitov
Trvalé vedomosti sa nezískavajú memorovaním a reprodukovaním z učebníc. Oveľa hodnotnejšie (aj zábavnejšie) je získať ich vlastným aktívnym rozmýšľaním nad skúmanými objektmi a javmi. Namiesto rozsiahleho výkladu, pri ktorom sú žiaci pasívni, aktivizujeme žiakov ku konštrukcii vlastných pojmov, vlastnému vysvetľovaniu javov a vlastnej formulácii prírodovedných zákonitostí v súlade s vyvíjajúcim sa prírodovedným obrazom sveta.
Učiteľ je sprievodcom pri skúmaní prírodných javov a moderátorom žiackych diskusií
Učiteľ zaujíma svoje miesto tam, kde nedosiahne moderná stále sa zdokonaľujúca informačná technika, vrátane umelej inteligencie. Jeho úloha je tu nenahraditeľná – hľadá ako vzbudiť zvedavosť u svojich žiakov v triede, vníma ich uvažovanie nad témami, možné mylné predstavy, poskytuje pomoc a podporu pri ich experimentovaní, aktívne počúva žiacke formulácie nových poznatkov, moderuje žiacke diskusie v prípade rôznych názorov a podporuje navrhovanie ďalších spôsobov hľadania odpovedí na otázky.
Zdokonaľovanie predstáv: prírodovedné poznanie detí nie je správne alebo nesprávne
Každý opis alebo vysvetlenie prírodného javu je v istom zmysle prijateľné, ale môže existovať aj lepšie, akceptovateľné pre viacerých ľudí alebo zovšeobecniteľné na viacero javov, či situácií. Pohľad a predstava každého žiaka, hoci je naivná alebo i nesprávna, je východiskom nášho spôsobu prírodovedného vzdelávania. Progres predstavuje zachytenie, modifikáciu a postupnú výmenu, skrátka zdokonaľovanie predstáv o prírodných javoch a zákonitostiach.
Problémové situácie musia prinášať primerané výzvy pre deti
Súčasné vedecké poznanie vo svojej hĺbke a zložitosti je prístupné len špecialistom v danej oblasti vedy. K najdôležitejším myšlienkam vedy je však možné sa priblížiť aj s detskými vedomosťami a vnímaním sveta. Dôležitú úlohu tu zohráva vývin vedeckých ideí. Ich rané štádiá sú pre deti zrozumiteľnejšie, než ich súčasné sofistikované definície a formalizované zovšeobecnenia. Tvoria často vhodný základ, ktorý sa ďalším učením zmysluplne formuje a rozširuje. Naopak - prehnaná snaha o popularizáciu, názornosť za každú cenu a neprimerané zjednodušenia prinášajú falošné sebavedomie a mnohé miskoncepcie.
Podpora spolupráce a súčasne dôraz na individuálny rozvoj si vyžadujú iný spôsob hodnotenia
Tradičné spôsoby hodnotenia žiakov zahmlievajú rôzne funkcie hodnotenia detí. Spätná väzba, povzbudenie, individuálny rozvoj kognitívnej, činnostnej a hodnotovej stránky osobnosti dieťaťa vyžaduje okrem štandardného hodnotenia známkou, či percentom, posilnenie formatívnych a sebahodnotiacich mechanizmov hodnotenia. Rovesnícke učenie a tímová spolupráca tvoria v našej koncepcii systémový prvok, podporujúci vytváranie adekvátneho sebaobrazu dieťaťa.