Pohľady...

Ahojte bellamosáci! Volám sa Alexandra Špiriaková, a je to už naozaj veľmi dávno, odkedy som sa po chodbách BellAmosu prechádzala ako žiačka tejto školy. Keďže sa tu stále veľmi rada vraciam, a to nielen v spomienkach – mamina je predsa pani učiteľka Renátka – tak vám v tomto článku čo-to o sebe prezradím. Do BellAmos som nastúpila ako prváčka a strávila tu štyri nezabudnuteľné roky. BellAmos je plný skvelých učiteľov, ktorí aj mňa naučili nielen čítať, písať a počítať, ale ma aj motivovali a inšpirovali robiť to, čo ma baví a ísť si za svojimi snami. Dodnes si napríklad spomínam na pani učiteľku Majku, vďaka ktorej som si už ako 8-9 ročná obľúbila matematiku a musím sa priznať, čísla ma ešte stále neomrzeli. Okrem matematiky ma už odmalička zaujímali cudzie jazyky, kultúry a cestovanie. A tak nezabudnem ani na pani učiteľku Helku, ktorá mi dala tie najlepšie základy angličtiny a s ktorej pomocou bolo učenie cudzieho jazyka naozaj hračka.

 Po týchto štyroch rokoch plných zážitkov z lyžiarskych výcvikov, škôl v prírode a nacvičovania muzikálov ma moje kroky viedli ďalej. Najprv na osemročné gymnázium Jozefa Lettricha, kde som zostala ďalšie štyri roky, a neskôr na Bilingválne gymnázium Milana Hodžu v Sučanoch. Päť rokov na „GBAS-e“ určite patrí medzi moje najobľúbenejšie obdobia: výlet do Anglicka, turistika, plesy, party, stredoškolské lásky, hádky, no najmä priateľstvá, ktoré vydržia na celý život. Hoci boli aj časy, kedy som nad knihami vyronila nejednu slzu, musím povedať, že to určite stálo za to. Bola to pre mňa, ako sa hovorí, „škola života“, kde som sa najviac naučila sama o sebe. Štúdium na jednej z najlepších univerzít na svete má jednoznačne svoje výhody. Našla som si priateľov z celého sveta, na prednášky si chodím vypočuť expertov z praxe a najmä mám veľa možností rozvíjať samu seba. Stala som sa prezidentkou Business Club-u, v ktorom každoročne organizujeme diskusie, výlety a interaktívne workshopy pre študentov. V jeseni som sa tiež stala členkou Medzinárodnej Business-ovej spoločnosti sídliacej v USA, ktorá oceňuje študentov s najlepším prospechom a výsledkami. Vďaka tomuto sa tiež zúčastňujem na súťažiach po celom svete, kde v štvorčlennom tíme vymýšľame riešenia na problémy vo firmách, ktoré potom prezentujeme pred porotou. Naposledy som takto na týždeň navštívila Mexiko a okrem súťaženia proti univerzitám z piatich svetových kontinentov som okúsila aj tradičné mexické jedlo, hudbu a kultúru. Glasgow a Škótsko sa teda stali mojím druhým domovom a ja sa už naozaj teším, čo ďalšie si na mňa prichystali.

A nakoniec mi len zostáva vám - bellamosákom zapriať veľa zážitkov a úspechov na tejto skvelej škole. Verím, že tak ako ja, aj vy nájdete v budúcnosti svoj smer, veď predsa: „Každý z nás je v niečom najlepší.“

Alexandra Špiriaková, bývalá bellamosáčka

Ahojte čitatelia!

Volám sa Rebeka Sakálová a do BellAmos som chodila 8 rokov, než sa tam moja cesta skončila pred 4 rokmi. (Momentálne maturujem na Evanjelickom bilingválnom anglicko-slovenskom gymnáziu v Martine.) Boli to roky plné zážitkov, super kamarátstiev a zmien, no predsa to boli jednoduchšie zmeny, ako napríklad sťahovanie sa z jednej budovy do druhej či dávanie zbohom učiteľkám a vychovávateľkám. Keď si spomeniem na BellAmos, a priznám sa, že si spomínam pomerne často, pamätám si len na milé, ústretové učiteľky a učiteľov, nezabudnuteľné výlety a srandy, čo sme spolu zažili. Pamätám si však aj na to, ako sme sa učili na písomky a ústne odpovede pred hodinou a sťažovali si, že to aj tak v živote nebudeme potrebovať. V mojom prípade to bola biológia, lebo som sa v tej dobe viac sústredila na architektúru a dizajn, v čom by sa dalo povedať som mala istú oporu a víziu. Nikdy by ma však nenapadlo, že moje terajšie zameranie v živote bude práve na morskú biológiu a už vôbec nie, že budem mať dáke semináre z chémie. BellAmos bola naozaj svojím spôsobom bezstarostná škola, okrem pár kolektívnych problémov, ktoré teraz aj tak nič neznamenajú, lebo sme každý išli svojou vlastnou cestou a odfúklo nás inam. Jediné, čo ma mrzí je, že v tej dobe som kamarátstva brala inak a keby som už vtedy zobrala do ruky gitaru, asi by mi to dalo viac. Teraz mám totiž aj úžasný okruh naozaj blízkych kamarátov a nezameniteľné gitary, na ktoré hrám vždy, keď sa neučím na biológiu…. alebo iné predmety. J Dúfam, že si to v BellAmose užívate a naďalej budete, lebo to, ako sa tam učí, aký majú učitelia prístup a ako sa s vami trepú kade-tade (teda aspoň dúfam, lebo s nami to tak bolo J a mne sa to naozaj páčilo). Ďakujem za pekných 8 rokov strávených v bellamosáckej rodinke!                            

bývalá bellamosáčka Rebeka Sakálová