História školy

Ráno, v deň slávnostného otvorenia školského roku, začalo typicky septembrovo. Hmla, studená rosa na tráve, ale mne bolo horúco. Začína sa ďalšia záchranná etapa našej súkromnej školičky. Najväčší šok som zažila pri vstupe do vynovenej triedy. Vedela som, že na dedine sa v jeseni tlačia myšky do tepla. A tak ma ráno privítala myška práve v mojej prvej triede. Jedna ušla do diery a druhá sa chytila do pasce. Ešteže tam bol kráľ Abecedár, ktorý ju vyhodil. Žiaci by ma boli našli od strachu asi na stole. Ja sa totiž myší bojím zo všetkého asi najviac! Známa sklabinská cukrárka, teta Šuvadová, nám pre každú triedu upiekla výbornú čokoládovú zvončekovú tortu a za účasti predstaviteľov obce a kráľa Abecedára sme slávnostne začali nový školský rok. Pribudla k nám nová pani učiteľka Zuzka Ferenčíková, ktorá sa stala triednou učiteľkou v triede Ferda Mravca. To bola tá trieda, ktorú sme si prerobili z bývalej jedálne. Tretiaci začali s celoročným plánom S bádateľkou Pipi za poznaním sveta. Pribudli nám noví prváci: jediné dievča Natálka Daubnerová a chlapci Miško Kučera, Maťko Zachar, Jožko Mintal, Lukáško Kozák, Jurko Gabriel, Tomáško Konderla a Kubko Kubiš. Nebolo ich veľa. Niektorí bývalí žiaci od nás odišli. Rodičom nevyhovovalo dopravovať deti 9 km do Sklabine. Ja sama som nazvala tento rok rokom čiastočného útlmu. Obrovská vďaka patrí všetkým rodičom, ktorí vydržali. Tento rok naozaj stál za to a ak sa hovorí, že učenie by malo byť zážitkové, tak tento školský rok naozaj taký bol. Denne sme do Sklabine prepravovali vyše tridsať detí. Niektoré autami s rodičmi, niektoré so mnou ráno o 6:45 hod. alebo o 8:40 hod. so Zuzkou autobusom od Národného cintorína. A poobede späť domov – o jednej, o druhej, o pol štvrtej, o pol piatej. Bolo to veľmi náročné a najväčšiu zodpovednosť mala asi Zuzka, ktorá prepravovala najviac detí. Vyučovanie sme začínali ráno o 9. hodine. Veľmi to vyhovovalo najmä našim sedmospáčom. Jeseň bola krásne teplá a slnečná. Raz ráno sa pred dverami školy objavil veľký kôš s ovocím. Trónili v ňom hrušky, slivky a jablká. Suseda „odnaproti“ nám doniesla vitamíny pre deti. Inokedy na výstavku ovocia prispeli dobrí ľudia plodmi všetkého druhu zo záhrad. Na konci septembra sme urobili na Sklabinskom hrade veľkú vernisáž kresieb, hradných strašidiel a modelov hradu. Deti si s rodičmi mohli vyskúšať svoju šikovnosť v hode sekerou, v streľbe z luku, zo vzduchovky, povoziť sa na koníkoch, opekať špekačky na hradnom ohnisku...

V Sklabini sme zažili aj prvý Halloween a pravé dedinské Vianoce. Prežili sme rozprávkovú zimu, stavanie snehuliakov, brodenie v závejoch, guľovačky. Radko a Martinko Zacharovci neraz so mnou odpratávali sneh spred školy, aby sme sa ráno dostali do budovy. Nad dverami viseli obrovské cencúle a snehu bolo takmer pod okná. Škoda, že v čase, keď sme sa chystali na lyžiarsky výcvik, prišiel odmäk a z lyžovačky nič nebolo. Počas roka sme mali mnoho návštev: boli u nás študenti z Jeseniovej lekárskej fakulty, škôlkari z MŠ v Záturčí, pani učiteľky zo ZŠ Bojničky. Počas pobytu svojich rodičov v zahraničí sa stala na mesiac našou žiačkou aj Šarlotka z Banskej Bystrice (vnučka pána Cillera, scénografa z martinského divadla). Peťo Grom si zlomil ruku a ja, aby som nebola horšia, som si na začiatku júna (ako inak, na prázdniny) u pani učiteľky Helky na Bystričke zlomila ruku tiež. Do školy v prírode sme išli do horských domov v Uľanke. Mali sme krásne slnečné počasie, nechýbal tradičný indiánsky deň (ten majú deti najradšej), túry, dorozumievanie sa pomocou morzeovej abecedy, táboráky, športové dni, návšteva Harmaneckej jaskyne a veľkým zážitkom bolo, keď pristál pri našom horskom dome človek s padákom. Natálka tu oslávila svoje narodeniny a my všetci sme sa hostili na tortách, ktoré sme jej pripravili. A ešte jeden zážitok sa spája so Sklabiňou. Je to prvá svadba v BellAmose. V januári sa pani učiteľka Zuzka rozhodla, že si zmení svoje priezvisko na Kováčová a tak sme sa „svadbili“. Nevesta a ženích boli krásni! Nechýbalo množstvo detí (takmer celá trieda), nakreslené plagáty, ryža pre šťastie a hlavne výborné koláčiky. Školský rok sme v zdraví dožili. Bolo nám smutno, lebo sme vedeli, že ďalší rok v Sklabini ostať nemôžeme. Niežeby nás nechceli, ale jednoducho nebolo kde. V lete sme si urobili na školskom dvore ešte na rozlúčku 10-dňový letný tábor. A potom nasledovalo opäť smutné balenie, lúčenie, sťahovanie a opäť boj „s veternými mlynmi.“

obrázok. Nádherný rok v Sklabini v prenajatých priestoroch štátnej školy. To sme už mali tri triedy. Denne sme cestovali - viac ako 3 desiatky detí - z Martina do tejto malebnej dedinky. Zažili sme nádhernú zimu, spoznali krásnych dedinských ľudí... Toto sme slávili Vianoce...