História školy

Hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. Výnimka však potvrdzuje pravidlo. Po treťom sklabinskom krásnom roku sme sa opäť vrátili do Martina.
Nebolo to jednoduché. Ťažko sa nám lúčilo s prostredím čarokrásnej Sklabine, s ľuďmi, ktorí nám nesmierne pomohli v najťažších chvíľach a navyše balenie so zlomenou rukou… To by nebolo nič, ale v Martine na Východnej nás nevítali práve najsrdečnejšie. Vymedzili nám priestory nad jedálňou. Boli to štyri triedy (vtedy to pre nás stačilo), malé, ale útulné. S láskou sme si ich pripravili, za pomoci mojich neodmysliteľných priateľov. Nikdy nezabudnem na sťahovanie zo Sklabine. Lúčili sme sa so slzami v očiach. Pán Daubner a pán Szépe (ocko nášho bývalého žiaka Matúška) nám odviezli veci na Avii. Predstavte si, boli to tri plné autá! Ani sa nám nechcelo veriť, že máme toho toľko. K tomuto obdobiu sa viaže aj náš PRVÝ POČÍTAČ! Darovala nám ho firma Hoechst Biotika. Do novej školy prišli noví učitelia. Bola to pani učiteľka Renátka Špiriaková, ktorú sme doslova „stiahli“ z materskej dovolenky od Sašky (dnes už úspešnej gymnazistky) a veru nikdy sme to neobanovali. Veríme, že ani ona nie. Súčasne s ňou nastúpila do práce aj terajšia pani zástupkyňa Helka Ogureková, ktorá sa predtým zariekala, že nikdy ku mne nepôjde… Prečo tak hovorila, to vie len ona sama. (Helka, ďakujem, že si sa dala po troch rokoch presvedčiť! Dnes si neviem školu bez Teba predstaviť!). Boli sme radi, že okrem kvalitnej učiteľky máme aj kvalitnú angličtinárku. V predposledný deň prázdnin, keď sme uťahaní, ale šťastní prechádzali triedami a oči nám žiarili spokojnosťou, sa zrazu zotmelo a prišla silná búrka. Na západnej strane budovy pršal prudký dážď, na východnej strane sa oblaky rozostúpili a zasvietilo upršané slniečko. Na oblohe sa zjavila prekrásna dúha a my sme v tom videli symboliku – most na lepšie časy. (Tento motív sme využili aj pri desiatom výročí školy v muzikáli Vo farbách dúhy.) Spolu s kráľom Abecedárom sme privítali prváčikov Katku Grajciarovú, Dorku Buckulčíkovú, Lenku Pokornú, Dominiku Lukáčovú, Nikolku Junasovú, Liborka Čiefa, Maťka Groma a Veroniku Kuhajdíkovú. Ich triedna učiteľka bola Renátka Špiriaková. Zuzke Kováčovej sa „ušla“ druhá trieda, mne tretia a Helke Ogurekovej štvrtá. Helka založila futbalový oddiel BellAmos a začali sa tvrdé tréningy. Rok to bol veľmi zaujímavý. Zažili sme Halloween, plavecký výcvik, športovú olympiádu, Mikuláša na ľade, voňavé Vianoce.

Boli sme po prvýkrát na lyžiarskom výcviku na Martinských holiach. Strávili sme tam celá škola nádherný týždeň s horskou službou, pri zaujímavých akciách, diskotékach, besedách…Vyvrcholenie lyžiarskeho výcviku bolo to najúžasnejšie, aké mohlo byť. V posledný deň pobytu napadlo toľko snehu, že prestala chodiť lanovka, nechodili autá a my sme boli na našu radosť a najmä radosť detí nútení ostať na Martinkách o deň dlhšie. Aj v televízii o nás hovorili…

Veľkú pozornosť sme venovali aj Dňu Zeme. Sprievod našich žiakov v „ekooblečení“ priťahoval zraky všetkých Martinčanov. Spoločne s deťmi sme s oduševnením chystali rekvizity a verte, mali sme veľký úspech.

Ďalší nádherný týždeň bol v škole v prírode v Demänovskej doline v hoteli Liptov. Diskotéky na nádvorí hotela, orientačný beh okolo Vrbického plesa, kŕmenie malých kačičiek, učenie v tráve, netradičné športy, indiánsky deň, návšteva Demänovskej jaskyne, stretnutie so živou opicou… Pamätáte sa, ako po nádhernom týždni prišlo prudké ochladenie a v posledné ráno nám napadol sneh? Mysleli sme, že to lieta peľ, veď bol jún, a ono to bol sneh… Bol to úžasný zážitok.

Prvýkrát nám žiaci išli na prijímacie pohovory na osemročné gymnázium. Najúspešnejší Denisko Szabó, Radko Kočvara a Peter Grom boli prijatí na štúdium a dnes sú už úspešní vysokoškoláci. A tak sme mali prvých absolventov so všetkým, čo k tomu patrí. S tablom, rozlúčkou, so slzami v očiach. Skončila sa jedna etapa BellAmosu.

Medzinárodný deň detí sme prežili s veľkou slávou na zaujímavom podujatí. Deti súťažili zo všetkých síl, zbierali žetóny a nakupovali v BellAmosáckom bufete dobroty od výmyslu sveta.

 

Ešte niečo treba spomenúť. Na jar roku 2000 sme sa zúčastnili v kine Moskva jedného krásneho stretnutia pod názvom Mliečna cesta. Propagovali tam význam konzumácie mlieka pre detský organizmus. Na podujatí sme sa stretli so spisovateľom Jozefom Pavlovičom, ktorý tam ponúkal svoje Mliečne rozprávky a ilustrátorom Martinom Kellenbergerom, ktorý knihu ilustroval. Jeden výtlačok aj s ich podpismi máme v školskej knižnici. Zabával nás tam aj Majster N, ktorý sa veľmi dobre pobavil s naším Radkom Kočvarom.

 

Pre verejnosť sme zorganizovali prvý Deň otvorených dverí, kde sme ukázali záujemcom (rodičom, študentom lekárskej fakulty a verejnosti), ako učíme našich žiakov. A tak okrem ranných komunít mali účastníci tohto podujatia možnosť navštíviť krajinu Abecedeland, ríšu Ferda Mravca, putovať s cestovnou kanceláriou Pipi-Tour až na planétu Malého princa... Privítali sme aj škôlkarov a zahrali sa s nimi. Mladí modelári skúšali svoju zručnosť pod vedením majstra modelára Martina Bačiaka.

 

3. júna 2000 sa rozhodla vstúpiť do stavu manželského vychovávateľka Slávka Kunertová. Vydala sa za učiteľa Martina Bačiaka, môjho bývalého žiaka. A tak bola ďalšia svadba, ďalšia krásna nevesta.

 

Prváci boli pasovaní kráľom Abecedárom na rytierov jeho krajiny a učitelia z BellAmosu sa zúčastnili celoslovenskej konferencii o modernom vyučovaní v Martine a Bratislave. Ukázali sme tvorbu celoročných plánov, tvorivé dielne v anglickom jazyku, ranné komunity a tréningy sociálnych zručností a pravidiel spolužitia.
Nebolo všetko také jednoduché a krásne, stretli nás aj smutné chvíle. Ťažká choroba a operácia môjho syna Maťka, budúceho kolegu, nám dala poriadne zabrať. Ale v nešťastí poznáš priateľa a práve vtedy sme pocítili, ako sa všetci v našej škole máme veľmi radi a ako sa dokážeme jeden druhého podržať a pomôcť si. Vtedy nebolo treba slov. Našťastie všetko sa napokon dobre skončilo a bellamosácka rozprávka sa písala ďalej. Chystali sme sa na prechod na druhý stupeň základnej školy…

 

Spomienky Kataríny I., manželky kráľa Abecedára

Ani sa mi nechce veriť, že čoskoro uplynie pätnásť rokov, keď som stála na roztrasenom rebríku (roztrasenejšia ako ten rebrík ) a natierala plafón miestnosti, ktorá mala slúžiť ako zborovňa a riaditeľňa dokopy.Boli to dva mesiace strávené s priateľmi, cez prázdniny, v útrobách školy, kde sme boli len my a školník.Ani neviem, ako to všetko prišlo a začalo. Či nás Hanka (pani riaditeľka) stretla alebo zavolala... slovo dalo slovo a na druhý deň sme so štetkami a handrami prišli len tak - pomôcť. Dva mesiace sme maľovali, natierali, umývali a pri tom sme zažili kopec srandy a pekných chvíľ, na ktoré aj po rokoch rada spomínam. Ale boli aj vážne chvíle. Keď sme neskoro večer 31. augusta čakali na chodbe školy s napätím, či zázračný zvonček bude včas dorobený a dodaný na to pravé miesto - stôl v riaditeľni. Vtedy čas plynul pomaly a rátali sme každú minútu. Podarilo sa. Prvého septembra ten „zázračný zvonček" zazvonil a otvoril brány školy BellAmos. Školy - zborovne a jednej triedy, kde sa deti v jednej časti učili a v druhej oddychovali.Sú to pekné spomienky. Dnes by sme asi niečo podobné nedokázali. Naše cesty sa pomaly rozchádzali, čas plynul rýchlejšie, ako by sme si to priali... 15 rokov!!! Dnes len z diaľky sledujeme ten  „zázračný zvonček“. Keď občas vstúpim do priestorov školy - naozajstnej školy, nechce sa mi veriť vlastným očiam a pocitom. Už to nie sú dve miestnosti. Už je to škola, ktorá na vás dýcha zo všetkých priestorov, kde sa pozriete. Pätnásť rokov tvrdej práce spojenej s menej úrodnými a úrodnými rokmi. A som pritom rada, a aj trošku hrdá, že som prispela aj ja málom k tomuto veľkému úspechu.

 

Veľa šťastných a úspešných rokov prajem mojej kamarátke a jej kolegom pri realizácii jedného odvážneho sna, ktorý sa stal skutočnosťou.               

Vaša Katka Vakrčková

 

obrázok - rok 1999/2000 - To sme sa už vrátili zo Sklabine späť do Martina. Triedy sme mali nad jedálňou ZŠ na ulici Východnej. Mali sme už 4 triedy a začala u nás učiť Renátka Špiriaková a Helka Ogureková. Vybudovaný bol už I.stupeň základnej školy.